Podobne ako v roku 1939, aj v novembri 1989 zohrali najmä v Prahe a
Bratislave významnú úlohu študenti vysokých škôl. Stali sa katalyzátormi
všetkých nasledujúcich zmien. Udalostiam zo 17. novembra 1989, keď sa
študentskými demonštráciami začala Nežná revolúcia, v Českej republike
známa pod názvom Sametová revoluce, predchádzali stretnutia študentov v
Prahe aj v Bratislave.
To bratislavské - neohlásené a nepovolené - poslucháči vysokých škôl
zorganizovali v predvečer Medzinárodného dňa študentstva. V Prahe
prerástla ohlásená a povolená demonštrácia 17. novembra 1989 v protestný
pochod, proti ktorému zasiahli poriadkové sily.
Príslušníci Verejnej bezpečnosti na Národnej triede (Národní třída) v
Prahe zbili študentov, ktorí demonštrovali za základné ľudské práva.
Postupne udalosti na podporu študentov a na vyjadrenie odporu voči
socialistickému zriadeniu nadobúdali väčší rozmach až vyústili do pádu
režimu. Rok 1989 priniesol národom vtedajšej Československej
socialistickej republiky (ČSSR) i miliónom ďalších ľudí v strednej a
východnej Európe slobodu, demokraciu, obnovenie ľudských práv a slobodu
vierovyznania.
Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (FZ
ČSFR) schválilo 9. mája 1990 zákon č. 167/90, na základe ktorého sa 17.
november - Deň boja študentov za slobodu a demokraciu - stal pamätným
dňom ČSFR.
Národná rada Slovenskej republiky (NR SR) na zasadnutí 20. októbra 1993
prijala zákon č. 241/1993, ktorým zrušila ustanovenia zákona č. 167/90 a
17. november pod názvom - Deň boja proti totalite - vyhlásila za
pamätný deň SR.
Poslanci NR SR 25. októbra 2001 schválili zákon, podľa ktorého sa 17.
november - Deň boja za slobodu a demokraciu - stal štátnym sviatkom SR.
V Českej republike bol 17. november, Deň boja za slobodu a demokraciu
(česky: Den boje za svobodu a demokracii), štátnym sviatkom od roku
2000. Od 1. apríla 2019 je Dňom boja za slobodu a demokraciu a
Medzinárodným dňom študentstva.